- oslávené telá

Svätý Augustín (r.354-450)

https://a-repko.sk/knihy/bozi_stat.htm#kap22.21

22.21. Nové duchovné telo, na ktoré sa zmení telo svätých.

Čokoľvek ubudne z tela, či už za života, alebo po smrti, všetko sa vráti a súčasne s tými časťami tela, ktoré zostali v hrobe, sa premení zo staroby živočíšneho tela na novosť duchovného tela. To vstane odeté do neporušiteľnosti a nesmrteľnosti. Ak by však nejakou náhodou alebo ukrutnosťou nepriateľov celé telo ostalo spopolnené a rozhádzané do vetra alebo do vody s úmyslom, aby z neho nič neostalo, aj tak podlieha Stvoriteľovej všemohúcnosti a ani vlas z hlavy sa mu nestratí. Bude to teda telo poddané duchu, zduchovnené, ale telo, nie duch, takisto ako telu podliehal duch, hoci telesný, ale predsa to bol duch, nie telo. Skúsenosť tej veci máme v smutnom stave nášho potrestania. Telesnými podľa ducha, a nie podľa tela boli tí, ktorým apoštol hovorí: „A ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným.“ (1 Kor 3, 1). V tomto živote duchovným voláme človeka, ktorý je podľa tela telesný a „vo svojich údoch pozoruje iný zákon, ktorý odporuje zákonu jeho mysle“ (porov. Rim 7, 23). Ale v tom čase bude človek aj podľa tela duchovný, keď telo vstane z mŕtvych také, o akom je napísané: „Seje sa telo živočíšne (telesné), vstáva telo duchovné.“ (1 Kor 15, 44). Akou a akou veľkou milosťou bude obdarené to zduchovnené telo, nedá sa povedať, a keďže to nie je ešte zakúsené, obávam sa, aby všetko, čokoľvek sa o tom povie, nebolo azda prismelé. Pretože Božia chvála si žiada, aby sme neskrývali radosť, ktorú v nás vzbudzuje nádej, hovorí z hĺbky srdca človeka horiaceho svätou láskou žalmista: „Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš.“ (Ž 26, 8). Už zo samých tých darov, štedro udeľovaných v tomto strastnom živote dobrým aj zlým ľuďom, môžeme usudzovať podľa svojich síl a s Božou pomocou, aké veľké je to, o čom sme sa ešte osobne nepresvedčili a čo nevieme ani dostatočne vypovedať. Nehovorím už o tom, ako sa ukázala Božia dobrota na stvorení prvého spravodlivého človeka, nehovorím o šťastlivom živote manželskej dvojice v rajskom blahobyte, ktorý však bol taký krátky, že keď boli rodičmi, už ho nepožívali. Avšak kto vypočíta množstvo prejavov Božej dobroty voči ľudskému pokoleniu v tomto nám známom živote, ktorý teraz žijeme a ktorého pokušenia, ba vlastne jedno veľké pokušenie, ktorým je život, ustavične skusujeme, hoci by sme sa aj neviemako zdokonaľovali v dobrom?