KRÁĽOVNÁ neba a zeme

Kráľovná neba i zeme

Vo Svätom Písme (Biblia) v 1.knihe Kráľov sa píše:

(rkc) 1 Kral 2,19-20

"Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici a vravela: "Jedinú maličkú prosbu mám k tebe neodmietni ma!" Kráľ jej povedal: "Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!"

(sevp) 1 Kral:2:19-20

„Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej a posadil sa na trón. Potom dal postaviť kráľovskej matke stolec, ona si sadla po jeho pravici a povedala: Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma. Kráľ jej odvetil: Žiadaj, matka moja, neodmietnem ťa.“

* * *

Zo Svätého Písma vieme, že kráľ Šalamún bol veľmi múdry človek, pretože keď sa ho Boh pýtal, čosi praje od Neho, tak Šalamún si želal: „múdrosť“ i Boh vyhovel jeho žiadosti. Od toho času kráľ Šalamún múdro spravoval svoj ľud a dodnes je v očiach ľudí ako jeden z najlepších ľudí, ktorí boli obdarení múdrosťou.

            Keď prijímame rozhodnutie kráľa Šalamúna za múdre, že svoju matku ustanovil za kráľovnú a posadil ju na trón po svojej pravici i neodmietol jej žiadosti – musíme si priznať, že mať múdreho kráľa a kráľovnú je správne i Bohu milé, nakoľko je to v súlade s Božou vôľou a jeho plánom.

            Tiež vieme, že kráľovstvo pozemské má byť istým spôsobom obrazom toho nebeského a preto Boh stvoril ľudí na svoj obraz i ustanovil kráľa ako vodcu národa. Z textu Svätého Písma o kráľovi Šalamúnovi a kráľovnej jeho matky, môžeme vyrozumieť, že kráľ Šalamún z vnuknutia Ducha Svätého svojim skutkom (menovanie svojej matky za kráľovnú) vyobrazil na zemi, to čo sa deje v nebi.

            Preto sa nemusíme obávať, či naozaj Žalmista videl po pravici Boha sedieť na tróne Kráľovnú neba i zeme, keď v knihe Žalmov je o tom napísané:       

(rkc) Ž 45,10

 „Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.“

(sevp) Ž 45:10

 „Medzi tvojimi vzácnosťami sú dcéry kráľovské, kráľovná ti stojí po pravici v ofírskom zlate.“

Taktiež sa nemusíme obávať, že táto Kráľovná je totožná s „kráľovnou nebies“, o ktorej sa píše v knihe: Jeremiáš 7,16-19... pretože Žalmistovi by z vnuknutia Ducha Svätého nebolo zjavené, aby pohanská „bohyňa nebies“ bola vyvýšená do Neba. Veď sám Boh hovorí, že „bohovia tohto sveta sú len ľudským výmyslom“ a okrem toho sám hovorí, že „iného boha niet“ ako jediného a pravého, ktorým je On sám. A keď hovorí o bôžikoch, tak tým má na mysli aj bohyne, ktoré v žiadnom prípade nemôžeme stotožňovať s víziou Žalmistu o „Kráľovnej“  (Ž 45,10)

Teraz, keď vieme, že máme Kráľa a Kráľovnú neba i zeme;

a o Kráľovi vieme, že ním je Ježiš Kristus, potom je už len otázne:

Kto je tou vznešenou Kráľovnou, ktorá sedí po pravici Boha?

Svätý apoštol Ján píše v knihe „Zjavenie Jána“ (Zj 12,1)

(rkc) (Zj 12,1-6)

1Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. 2 Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.

3A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; 4 jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.

5 I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. 6 Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

(svp) (Zj 12:1-6)

1 Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd, 2 tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach. 3 Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. 4 Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí. 5 A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu. 6 Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.

O akej Žene to apoštol Ján hovorí?

Vari to nie je tá Žena, ktorá priniesla na svet Spasiteľa – Syna Ježiša Krista?

Lebo tak píše sv.Ján:

„I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.“

(Zj 12,5)

Zaiste to je Matka Ježiša Krista, lebo ona porodila Syna, ktorý vládne železným žezlom a panuje nad všetkými národmi.

A keď píše, že „Žena mala veniec s dvanástich hviezd“,

vari to nie je koruna Kráľovnej neba i zeme?

            Mária, Matka Ježiša Krista je Kráľovnou neba i zeme, ktorá sedí po pravici svojho Syna a Boha živého,

aby sa prihovárala u Neho za nás (putujúcu Cirkev), podobne ako matka kráľa Šalamúna.

Predobraz panovania kráľovnej a kráľa Šalamúna poukazuje aj na tú skutočnosť, že ako bolo vyhovené kráľovnej – matky Šalamúna, tak je vyhovené aj Matke a Kráľovnej neba i zeme.

Keď múdrosť kráľa Šalamúna vyhovela žiadosti svojej matky, o čo viac vyhovie Boh a Kráľ svojej Kráľovnej, ktorú stvoril pre túto úlohu?!

A nemýľme sa, že sa jedná o tú istú „ženu – neviestku“ zo Zjavenia Jána 17,1-5, ktorá symbolizuje hriechy nečistoty a modloslužby. Pretože tá, ktorá bola vyvolená, aby priniesla na svet Ježiša Krista – je „blahoslavená všetkými národmi“ (Lk 2,48b.) a niet v nej žiadnej nečistoty.

Panna Mária – Kráľovná neba i zeme, oroduj za nás,

u svojho Syna a Kráľa – Ježiša Krista,

aby naše srdcia sa zjednotili s vašimi,

nech naše modlitby sú v jednote s vašou vôľou,

lebo On žije a kraľuje na veky, vekov.

Amen.