V záplave beletristických titulov sa objavil jeden, ktorý si zaslúži, aby sme sa pri ňom pristavili. Názov knihy Bez sestry neodejdu s podtitulom Děsivý příběh o zvrácenosti ve jménu zákona lásky nám pripomína starší, už sfilmovaný titul, v ktorom sa jeho hlavná protagonistka musela vymaniť z kultúrno-spoločenských a náboženských nástrah Blízkeho východu. Autorky recenzovaného diela sa narodili do sekty Deti Božie (Rodina) a po neľahkých peripetiách sa im z nej podarilo odísť. Ich otec Christopher Jones patril medzi významných členov tejto sekty a dodnes ním je, a to i napriek všetkým informáciám, ktoré o nej vyšli na povrch. So siedmimi ženami splodil pätnásť detí. Kniha rozpráva životopisný príbeh troch z nich: Kristíny, Celeste a Juliany.

Publikácia je otrasným svedectvom o zvrátenosti v mene Božom. Sekta Deti Božie vznikla roku 1967 v období hippies ako Božia armáda „posledných časov". S autorkami sledujeme, ako amorálne vzťahy v sekte po roku 1978, keď vstúpilo do platnosti Bergovo nariadenie, ktoré vydával prostredníctvom svojich listov Mo letters, narušili rodinné väzby. Ženy mali vyhovieť sexuálnym potrebám mužov a pre členov Rodiny nemala existovať nevera a cudzoložstvo. „Sex je najvyšším vyjadrením lásky a odovzdaním sa," píše sa v liste s názvom Jedna manželka. Členovia sekty to volali „zdieľanie". Celestina matka však už nedokázala zvládať takéto nové náročné psychické a fyzické podmienky, a tak ju skupina preložila do inej komunity. Spolu s dcérou Kristínou odišla od Christophera. Ten začal žiť s inou ženou (neskoršou matkou Juliany).

Čitateľ sa dozvie aj doposiaľ málo známe interné informácie o fungovaní Rodiny. Napríklad pre „neposlušné deti" (posadnuté diablom, lebo neboli ochotné sa nechať sexuálne zneužívať, spochybňovali slová proroka, kriticky uvažovali) existovalo väzenie na farme, kde podstupovali prevýchovu. Pre mladší dorast „posledných časov" fungoval výcvikový tábor vo vojenskom štýle. Autorky, oddelené od seba už v útlom veku, popisujú, ako vyrastali v rôznych komunitách po svete (Japonsko, Cejlón, Macau, Thajsko). Väčšinou bez otca. Ten sa venoval evanjelizácii vyrábaním audio a videoprogramov vo Svetových službách organizácie, kde brali len tých najlepších členov sekty. O Celestu a Julianu sa starali rôzni pastieri, ktorí ich často kruto fyzicky trestali. Aj na základe Bergovho listu Dievčatká nevestami, v ktorom stojí, že už 11-ročné deti môžu vstúpiť do manželstva a mať sex a deti, sestry sexuálne zneužívali niekoľkonásobne starší muži, tzv. strýčkovia, ktorí si na nich ukájali svoje sexuálne chúťky zabalené do náboženských doktrín (Celestu po prvýkrát už ako šesťročnú!).

I keď sa príbeh pre hlavné protagonistky končí happyendom, takýto spôsob života zanechal na nich nezmazateľné stopy. Keď mala Kristína dvanásť rokov, jej matka ju uniesla. O neľahkom odchode zo skupiny svedčí i to, že Celeste z nej dokázala odísť ako 25-ročná a Juliana mala až 32 rokov. Podarilo sa im to vďaka pomoci skutočnej rodiny, bývalých členov a centra CIC Iana Howartha. Sekta Rodina po niekoľkých zmenách názvu a štruktúry dodnes funguje, aktuálne ako Family International. Od jej počiatku až doteraz ňou prešlo asi 36-tisíc členov. Je smutné, že súčasní vodcovia skupiny doteraz neprevzali zodpovednosť, neospravedlnili sa a nepomohli ľuďom, ktorým jej ideológia ublížila. Takisto väčšina členov, ktorí zneužívali deti, sa nedostala pred spravodlivosť a do dnešných dní ich organizácia ochraňuje.