- Antikrist
Deň D
V prednáške manželov Kaletových niekoľkokrát zaznelo, že veľký deň sa nezadržateľne blíži. Mnohé udalosti, ktoré súvisia s jeho príchodom, už nastali. Dozvedeli sme sa, že medzi ne patrilo uvoľnenie napätia medzi Ruskom a Amerikou, zvrhnutie apartheidu v Afrike a pád vlády železnej lady Margareth Thatcherovej. Avšak musí prísť ešte posledná. Ide o pád burzy v Japonsku. A až potom to príde!" Viac na https://www.rozmer.sk/sk/articles/show/319
--------------------------------------------------------------------------
kniha zjavenie sv.Jána / Sväté Písmo / Biblia
Kap.21, 7 Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia 8 a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. 9 Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. 10 A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Didache
Učenie dvanástich apoštolov národom
preklad: Jozef Šoška
I., II., III., IV.,
XVI.
1. Bdejte nad svojim životom. Vaše lampy nech nezhasínajú a z vaše bedrá nech sa neodpásavajú, ale buďte pripravení, lebo nepoznáte hodinu, v ktorú príde náš Pán.
2. Zhromažďujte sa často a hľadajte. Čo je osožné pre vaše duše, lebo celý ten čas vašej viery vám neprospeje, ak nebudete dokonalí ho v poslednej chvíli.
3. Lebo v posledných dňoch sa rozmnožia falošní proroci a zvodcovia. Ovce sa zmenia na vlkov a láska sa premení na nenávisť.
4. Keď sa teda rozmnoží neprávosť, budú sa (ľudia) navzájom nenávidieť a zrádzať. Potom sa zjaví zvodca sveta ako Boží Syn, bude robiť znamenia a divy. Zem bude vydaná do jeho rúk a bude konať zločiny, aké sa nikdy od vekov neudiali.
5. Potom príde na ľudské pokolenie oheň skúšok a mnohí budú zvedení a zhynú. Tí však, ktorí vytrvajú vo svojej viere, budú zachránení od samotného prekliatia.
6. Potom sa zjavia znamenia pravdy. Prvé znamenie bude otvorené nebo, ďalším znamením bude zvuk poľnice a tretím bude vzkriesenie mŕtvych.
7. Nie však pre všetkých, ale ako bolo povedané: „Príde Pán a s ním všetci svätí.“
8. Potom svet uvidí Pána prichádzajúceho na nebeských oblakoch
----------------------
Sv.Augustín
https://a-repko.sk/knihy/bozi_stat.htm#kap20.8
20.8. Spútanie a uvoľnenie diabla.
„Potom musí byť na krátky čas uvoľnený.“ (Zjv 20, 3). Či je diabol preto spútaný a zatvorený, aby nemohol škodiť Cirkvi, a uvoľnený bude preto, aby mohol škodiť? Božechráň! Nikdy nezvedie Cirkev, predurčenú a vyvolenú ešte pred ustanovením sveta, lebo o nej platia slová: „Pozná Pán, ktorí sú jeho.“ A predsa Cirkev tu bude aj v tom čase, keď bude diabol uvoľnený, ako tu bola od svojho založenia. A bude tu po všetky časy, pravda, bude žiť vo svojich nových členoch, ktorí prichádzajú po zomretých. Preto apoštol o niečo ďalej hovorí, že uvoľnený diabol strhne so sebou zvedené národy na celom svete („na štyroch uhloch zeme“) do boja proti Cirkvi a jej nepriateľov bude toľko ako morského piesku. „Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.“ (Zjv 20, 9 ‒ 10). Tieto slová sa už týkajú posledného súdu, a spomínam ich teraz preto, aby si niekto nemyslel, že v tej krátkej dobe, keď bude diabol uvoľnený, Cirkev už na tejto zemi nebude existovať, že on už alebo nenájde Cirkev, alebo ju zničí všetkým možným prenasledovaním. A nezvedie ju ani za celý ten čas, ktorým sa zaoberá táto kniha, totiž od prvého Kristovho príchodu až do konca sveta, keď Kristus príde druhý raz. Diabol je spútaný takým spôsobom (a na taký dlhý čas, ktorý sa tu označuje ako „tisíc rokov“), aby nezvádzal Cirkev, a preto ju nezvedie ani potom, keď bude uvoľnený. Avšak ak jeho spútanie znamená, že počas neho nemôže alebo nesmie zvádzať, potom jeho „uvoľnenie“ neznamená nič inšie, ako že už to môže robiť alebo sa mu to dovoľuje. Toto však neobstojí. Spútať diabla znamená nedovoliť mu vykonávať celé pokušenie. Rozumie sa tým pokušenie, ktorým by zvádzal ľudí násilne alebo úskokom. Keby to smel robiť za taký dlhý čas a pri toľkej ľudskej slabosti, potom by veľmi mnohých ľudí, ktorých chce Boh od pokušení uchrániť, Satan buď odlákal od viery, alebo by im prekazil možnosť k viere sa dostať. Spútaný bol preto, aby také čosi nemohol robiť.
Uvoľnený bude potom, keď bude krátky čas (v Zjavení sa píše, že to budú tri roky a šesť mesiacov) zúriť celou svojou silou i silou svojich prívržencov. No ľudia, s ktorými bude bojovať, budú takí odolní, že ich nebude môcť premôcť ani takým veľkým náporom a úkladmi. Keby však nikdy nebol uvoľnený, menej by sa ukázala jeho zločinná moc, menej by sa osvedčila silná trpezlivosť Božieho štátu. A neukázalo by sa dosť jasne, ako dobre Všemohúci využil veľkú diablovu zlobu, že ho celkom neodstavil od pokúšania svätých, aby sa utvrdili v cnostiach, keď premáhajú diabla dorážajúceho na nich zvonka, ale ho sputnal v tých ľuďoch, nad ktorými má väčšiu moc. Lebo hoci rozosieva všade zlo a všade škodí, koľko len môže, predsa len mnoho slabých ľudí, ktorí rozmnožujú a dopĺňajú Cirkev, nebol schopný ani odstrašiť od prijatia viery, ani ju zničiť, keď ju už prijali. Na konci ho Boh uvoľní, aby Boží štát na veľkú chválu svojho Vykupiteľa, Osloboditeľa a Pomocníka uvidel, nad akým mocným nepriateľom zvíťazil. Čím sme v porovnaní s tými budúcimi svätými a veriacimi? Na ich skúšanie bude uvoľnený taký silný nepriateľ, s ktorým my, hoci je teraz sputnaný, tak ťažko zápasíme uprostred toľkých nebezpečenstiev. Avšak aj v epoche, v ktorej žijeme my, boli a nepochybne aj sú takí rozumní a udatní Kristovi bojovníci, že hoci by žili aj potom, keď bude diabol uvoľnený, s veľkou múdrosťou by sa uchránili pred všetkými jeho útokmi a nástrahami a vytrvali by s veľkou trpezlivosťou vo viere.
To uvoľnenie sa začalo už vtedy, keď Cirkev prekročila hranice Judey a začala sa šíriť medzi národmi, ale deje sa aj teraz a bude trvať až do konca sveta, keď bude diabol celkom uvoľnený. Veď aj teraz sa vracajú ľudia k viere z neverectva, v ktorom ich držal diabol, a nepochybne až do konca sveta sa budú z neho vracať. Ten „silný“ je spútaný vždy, keď sa človeku podarí vytrhnúť z jeho rúk. A priepasť-podsvetie, v ktorom je diabol zatvorený, sa nevzťahuje len na tých zomretých, čo žili dovtedy, keď diabol začal byť zatvorený. Po nich sa totiž rodili ďalší a aj teraz prichádzajú a budú prichádzať až do konca sveta ľudia, ktorí nenávidia kresťanov. To v ich zaslepených a priepastných srdciach akoby v podsvetí (v priepasti) každý deň sa zatvára sám diabol! Či za tie tri roky a šesť mesiacov, cez ktoré bude diabol uvoľnený a počas ktorých bude zúriť zo všetkých síl, nadobudne niekto vieru, kto ju predtým nemal, to je veľmi otázne. Ako by sa potom dali vysvetliť slová: „Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom“ (Mk 3, 27) ‒ keby sa aj už ako uvoľnenému mohol odňať majetok? A tak spomenuté slová, zdá sa, podporujú mienku, že v tom krátkom čase sa nikto nepridá ku kresťanskému ľudu, ale diabol bude bojovať s tými, ktorí už boli kresťanmi. A niektorí z nich premožení pôjdu za ním, lebo nepatrili k predurčenému počtu Božích synov. Nie nadarmo píše ten istý apoštol Ján (ktorý napísal aj Zjavenie) v jednom zo svojich listov o niektorých veriacich: „Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by ostali s nami.“ (1 Jn 2, 19). Ale čo bude s mláďatkami? Ťažko predpokladať, že v tom čase nebudú nijaké nové narodené deti, alebo aspoň ešte nepokrstené deti kresťanov, alebo, že sa v tých dňoch nijaké nenarodia, alebo ak aj budú, že ich rodičia nedonesú na krst. Keď však budú pokrstené, ako sa odnímu uvoľnenému diablovi, ak budú jeho majetkom, keď nikto nevstúpi do jeho domu, aby mu vzal majetok, ak ho len predtým nezviaže? Radšej treba veriť, že hoci v tom čase budú takí, ktorí odpadnú od Cirkvi, predsa sa nájdu aj takí, ktorí do nej vstúpia. V tom čase budú silní aj rodičia, ktorí dajú svoje deti pokrstiť, aj tí, čo sa budú v tom čase chcieť pridať k viere, aby premohli toho silného a uvoľneného mocnára, to značí ľudia, ktorí sa budú usilovať poznať všetky jeho dovtedy nepoužité úklady a násilnosti, aby ich trpezlivo znášali a nedali sa ním uniesť, najmä nie jeho voľnosťou. Či nebude potom nesprávny výrok Písma: „Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom“? Pravdivosť tohto výroku vyžaduje, aby bol najprv spútaný „ten silný“, a keď sa mu odníme majetok, naširoko-ďaleko sa rozmnoží Cirkev vo všetkých národoch. Bude sa skladať zo silných i slabých ľudí, no pevnou vierou v predpovedané božské veci aj uvoľnenému diablovi môže odoberať jeho majetok.
Treba priznať, že láska chladne, keď neprávosť vystupuje zo svojich brehov, že mnohí odpadnú pre neobyčajné a veľmi ťažké prenasledovania a klamstvá už uvoľneného diabla. Budú to takí, ktorí nie sú zapísaní v knihe života. Treba mať preto nádej, že ľudia budú silnejší vo viere v to, čo verili, a že budú silnejší, aby premohli diabla, aj uvoľneného. Budú to nielen dobrí veriaci, ktorých ten čas zachytí, ale aj takí, čo budú zatiaľ mimo viery. No s pomocou Božej milosti čerpanej z Písma, v ktorom sa podobné veci aj sám koniec (ktorý už cítia prichádzať) predpovedajú, nadobudnú vieru. Keď sa to bude diať, treba si uvedomiť, že najprv sa muselo uskutočniť sputnanie, aby až po ňom nasledovalo olúpenie sputnaného, ale aj uvoľneného, lebo o tej veci je napísané: „Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.“
20.13. Nevedno, či Antikristovo prenasledovanie treba pripočítať k tisíc rokom.
Prenasledovanie, ktoré rozpúta Antikrist (píšeme o ňom aj v tejto knihe a odvolávame sa na Knihu zjavenia, kapitolu 10 a 11, aj na Knihu proroka Daniela, kapitolu 12), bude trvať tri roky a šesť mesiacov. Je naozaj neisté, či tento čas, hoci veľmi krátky, sa má prirátať k tisíc rokom, počas ktorých je diabol sputnaný a svätí vládnu spolu s Kristom, alebo ten krátky čas sa má rátať až po nich. Keby sme povedali, že ten krátky čas sa ráta v tisíckach rokov, z toho by vyplývalo, že vláda svätých spolu s Kristom nepotrvá tak dlho ako sputnanie diabla, ale dlhšie. Naozaj, svätí budú so svojím kráľom vládnuť najmä v čase prenasledovania, premáhajúc rozličné zlá, keď diabol už nebude sputnaný, takže ich môže prenasledovať zo všetkých síl. Prečo teda Sväté písmo označuje obdobím „tisíc rokov“ jedno i druhé, totiž diablovo sputnanie aj vládu svätých, keď diablovo sputnanie sa skončí o tri roky a šesť mesiacov skôr ako vláda svätých s Kristom, ktorá má trvať tisíc rokov? Avšak keď povieme, že tento krátky čas sa nemá zaratúvať do obdobia tisíc rokov, ale len k nemu pridať, potom by sa to mohlo chápať aj tak, že Boží a Kristovi kňazi budú vládnuť s Kristom tisíc rokov, a keď sa dovŕši tisíc rokov, bude Satan uvoľnený z väzenia. Toto by znamenalo, že aj vláda svätých, aj sputnanie diabla by prestali naraz a že obdobie prenasledovania nepatrí ani k vláde svätých, ani k sputnaniu diabla (ktoré trvajú súčasne počas tisíc rokov), a že je teda pridané a treba ho rátať osobitne. Takto by sme však boli nútení prijať názor, že za prenasledovania svätí vládnuť s Kristom nebudú. Kto sa však opováži povedať, že jeho údy nebudú s ním vládnuť vtedy, keď sa k nemu primknú čo najsilnejšie, v čase najprudších útokov, keď čím ostrejší bude útok, tým väčšia bude sláva odolania a tým bohatší veniec mučeníctva? Ak by sme povedali, že nebudú vládnuť pre súženia, ktoré vytrpia, z toho by vyplývalo, že ktokoľvek zo svätých bol počas tisíc rokov trápený, v čase svojho trápenia nevládol s Kristom. Podľa toho by neboli vládli s Kristom ani tí, ktorých duše videl pôvodca Knihy zjavenia zabité pre svedectvo o Kristovi a pre Božie slovo. Azda vtedy, keď znášali prenasledovania, neboli Kristovým kráľovstvom, hoci ich Kristus ovládal najmocnejšie? Je to najväčší nezmysel, proti ktorému sa treba postaviť! Víťazné duše preslávnych mučeníkov, keď dokonali a pretrpeli všetky bolesti a námahy, hoci uložili do zeme svoje smrteľné údy, vládli s Kristom a budú vládnuť, kým neprejde tisíc rokov, aby potom vládli v nesmrteľných telách. Teda budú s ním vládnuť aj duše zabitých pre jeho svedectvo za tie triapol roka, aj tie, ktoré už predtým opustili telá, aj ktoré zahynú v poslednom prenasledovaní. Budú s ním vládnuť, kým nepominie smrteľný svet a neprejdeme do toho kráľovstva, kde už nebude smrti. Rokov vlády svätých s Kristom bude viac ako rokov sputnania a väznenia diablovho.
Veď oni budú vládnuť so svojím kráľom, Božím Synom aj za tie tri a pol roka. Napokon ak čítame, že Boží kňazi budú s Kristom vládnuť tisíc rokov, a keď sa tisíc rokov skončí, Satan bude zo svojho žalára uvoľnený, máme tomu rozumieť tak, že trvanie kráľovstva svätých sa neskončí tisíc rokmi, ale skončí sa len sputnanie a väznenie diabla, takže každá časť by mala tisíc rokov, to jest všetky svoje roky až do konca v rozličnom a sebe vlastnom trvaní? Teda kráľovstvo svätých by trvalo dlhšie a väznenie diabla kratšie? Je možné (keďže čas troch rokov a šiestich mesiacov je veľmi krátky), že pôvodca svätej knihy nechcel podrobne rátať, o koľko kratšie bude trvať sputnanie diabla, ako potrvá kráľovstvo svätých, ako som už o tom rozprával, keď som hovoril o štyristo rokoch v šestnástej knihe (v 24. kapitole) tohto diela. Tých štyristo rokov trvalo niečo dlhšie, a predsa ich nazýva štyristo rokmi. Podobných vecí sa nájde vo Svätom písme aj viac, ak si niekto všíma iba to.
20.19. Apoštol Pavol hovorí o Antikristovi.
Vidím, že budem musieť vynechať mnoho výrokov apoštolov a evanjelistov o Božom súde, aby som priveľmi nerozšíril rozsah tejto knihy. Nijako však nemôžem vynechať apoštola Pavla, ktorý v Liste Solúnčanom hovorí: „Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia, nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom, ani slovom, ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával. Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha. Nepamätáte sa, že som vám to hovoril, keď som bol u vás? A teraz viete, čo ho zadŕža, aby sa zjavil až v pravom čase. Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža. Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu; toho, ktorý príde pôsobením satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení. A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.“ (2 Sol 2, 1 ‒ 12).
Niet pochyby, že tu apoštol hovorí o Antikristovi a že deň súdu (volá ho Pánovým dňom) nepríde skôr, kým sa nezjaví Antikrist, ktorého volá odpadlíkom, pravda, odpadlíkom od Pána Boha. Ak tak môžeme nazývať všetkých bezbožníkov, tým skôr jeho. Ale v ktorom Božom chráme bude sedieť, to sa nevie. Či azda v zrúcanom Šalamúnovom chráme alebo v Cirkvi? Chrám nejakej modly alebo démona by apoštol nenazval Božím chrámom. Preto niektorí chcú pokladať za Antikrista nielen samo knieža, ale aj celé jeho telo, to jest množstvo ľudí patriacich k nemu ako k vodcovi. Myslia si, že latinčina to vyjadruje lepšie ako gréčtina, keď hovorí nie „posadí sa v Božom chráme“, ale „sadne si za Boží chrám“, akoby on sám bol Božím chrámom, ktorým je Cirkev. To je podobné vyjadrenie, ako keď sa povie „sedí za priateľa“, to znamená, že je niekde ako priateľ, alebo iné výrazy na tento spôsob reči. Apoštolove slová „A teraz viete, čo ho zadŕža“ značia: viete, čo je príčina jeho odkladania, aby sa zjavil vo svojom čase. Keď povedal, že oni o tom vedia, nechcel príčinu otvorene povedať sám. My však nevieme to, čo vedeli oni, a s námahou sa usilujeme prísť na to, čo má apoštol na mysli, hoci márne. Najmä preto, že to, čo dodal, ešte viac zatemňuje zmysel jeho slov. Lebo čo majú značiť slová: „Tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža. Potom sa zjaví ten zločinec...“? Priznávam sa, že vôbec nerozumiem, o čom tu apoštol hovorí. Avšak nezamlčím mienky iných ľudí o týchto slovách, ktoré som počul alebo o ktorých som čítal.
Niektorí si myslia, že sa tu hovorí o Rímskej ríši, a vraj apoštol Pavol preto nechcel písať otvorene, aby neupadol do podozrenia, že nežičí rímskemu štátu, keď čoskoro očakáva večný štát, takže slovami „tajomstvo neprávosti už pôsobí“ chcel naznačiť Neróna, ktorého skutky vyzerali ako Antikristove. Niektorí si myslia aj to, že Nero vstane z mŕtvych a bude Antikristom. Iní sa zas nazdávajú, že nebol zabitý, ale skôr niekam odstránený, aby sa myslelo, že je zabitý. Živý sa vraj skrýva v tej životnej sile, akú mal, keď sa myslelo, že zomrel, až sa raz po určitom čase zjaví a chopí sa vlády. Mne sa však pozdáva veľmi čudný taký predpoklad. Apoštolov výrok „kým nebude odstránený ten, čo ho zadŕža“ sa nezdá nerozumný, ak sa týka rímskeho štátu a ak má znamenať, že ten bude odstránený. Nikto, pravda, nepochybuje, že slová „Potom sa zjaví ten zločinec“ hovoria o Antikristovi.
Iní však tie slová „viete, čo ho zadŕža“ a „tajomstvo neprávosti už pôsobí“ pokladajú za vyjadrenia o zlých a len naoko verných ľuďoch, ktorí sú v Cirkvi, kým ich nebude toľko, že utvoria veľký národ poddaný Antikristovi. A to je vraj tajomstvo neprávosti, lebo je skryté. A apoštol napomína veriacich, aby vytrvali vo viere, ktorú majú: „kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža“, to jest kým nebude z Cirkvi odstránené tajomstvo neprávosti, ktoré je teraz skryté. Tvrdia, že toho istého tajomstva sa týka, čo hovorí evanjelista Ján vo svojom Prvom liste: „Deti moje, je posledná hodina! A ako ste počuli, že príde Antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami.“ (1 Jn 2, 18 ‒ 19). Ako vtedy pred koncom, v hodine, ktorú Ján nazýva poslednou, vyšlo veľa bludárov z Cirkvi, ktorých nazýva „mnohými antikristami“, tak aj potom vyjdú z Cirkvi všetci, čo budú patriť nie Kristovi, ale Antikristovi, a potom sa zjaví aj on.
Jeden vykladá apoštolove slová tak, druhý ináč. Čo je však bez akejkoľvek pochybnosti, apoštol povedal, že Kristus nepríde skôr súdiť živých ani mŕtvych, kým nepríde jeho protivník Antikrist zvádzať duševne mŕtvych. A patrí ku skrytým Božím súdom, že ich aj zvedie.
Povedané je aj to, že „... príde pôsobením Satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby.“ (2 Sol 2, 9). To znamená, že vtedy bude Satan uvoľnený a v Antikristovi bude pôsobiť celou svojou silou ‒ podivne, ale zároveň podvodne. Nejestvuje jednotná mienka, či znamenia a zázraky sa nazývajú klamnými preto, lebo Satan vidinami zvedie smrteľné zmysly tak, aby sa zdalo, že robí, čo vôbec nerobí, alebo bude pôsobiť tak, že hoci zázraky budú skutočné, predsa privedú do bludu tých, čo budú veriť, že také zázraky môže robiť iba Boh, lebo nepoznajú diabolskú moc, najmä vtedy, keď Satan dostane toľkú moc, akú nikdy predtým nemal. Predsa to neboli nijaké vidiny, keď spadol oheň z neba, keď jedným úderom zničil hojný majetok spravodlivého Jóba s početnými stádami a keď víchor zúril a vyvrátil mu dom, a pritom zabil jeho synov. A bola to Satanova práca, ktorému vtedy Boh dal toľkú moc. Pre ktorý z povedaných dôvodov sa znamenia a zázraky nazývajú klamlivými, to sa ukáže. Či to bude pre ten alebo onen dôvod, je isté, že znameniami a zázrakmi budú zvedení tí, čo si zvedenie zaslúžia, lebo „neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení“. (2 Sol 2, 10). Apoštol neváhal dodať ani toto: „A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby uverili lži.“2 Boh na nich dopúšťa, lebo dovolil diablovi, aby to urobil. Boh koná podľa spravodlivého súdu, hoci diabol to vykoná so zlým zámerom. „Aby boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.“ (2 Sol 2, 12). Preto odsúdení budú zvedení a zvedení odsúdení. Odsúdení budú zvedení podľa Božieho súdu, skryte spravodlivého a spravodlivo skrytého, podľa ktorého Boh nikdy neprestal súdiť, odkedy rozumná bytosť spáchala hriech. Zvedení budú však odsúdení pri poslednom všeobecnom súde Ježišom Kristom, najnespravodlivejšie odsúdeným, ktorý bude súdiť najspravodlivejšie.
20.23. Danielovo proroctvo o Antikristovi a o súde. (Skrátené)
Daniel vo svojom proroctve vidí najprv štyri zvieratá, na zmysel ktorých sa pýta kohosi, stojaceho pri ňom, ktorý mu odpovedá: „Tieto štyri veľké zvieratá sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov. Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami. A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné. Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich, kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí. Povedal toto: »Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem. A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od prvších a troch kráľov zosadí. Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na čas a časy, a pol času. Ale bude zasadať súd a odníme mu moc, aby ju zničil a zhubil až do konca. Kráľovstvo však, vláda a moc nad kráľovstvami pod celým nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho; jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a jemu slúžia a poslúchajú ho všetky mocnárstva.«. (Potiaľto je koniec veci). Mňa, Daniela, veľmi predesili moje myšlienky, tvár sa mi zmenila, ale vec som si zachoval vo svojom srdci.“ (Dan 7, 17 ‒ 28). Štvoro kráľovstiev vysvetľujú niektorí tak, akoby to malo byť kráľovstvo asýrske, macedónske, perzské a grécke. Tak to vykladá aj kňaz Hieronym. Je isté, že proti Cirkvi bude najväčšmi zúriť Antikrist. O desiatich kráľoch ťažko povedať, či je reč o skutočných desiatich, alebo sa nimi označuje len množstvo. Na inom mieste hovorí: „A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu.“ (Dan 12, 2). Toto miesto veľmi pripomína Jánove slová o zmŕtvychvstaní. (Porov. Jn 5, 28).