20.sv.Don Bosco
Sen o dvoch stĺpoch
Tento sen je jeden z najznámejších snov dona Bosca. Rozprával ho večer 30. mája 1862.
«Predstavte si, ţe ste na morskom brehu alebo na skale, a ţe nevidíte na okolí ani kúsok
zeme, okrem tej, na ktorej stojíte. Na rozsiahlej morskej hladine je nesmierne mnoţstvo lodí
pripravených k bitke. Vpredu sú zakončené ostrým ţelezným hrotom v podobe šípa, ktorý
prebodne a zraní všetko, čo zasiahne. Lode sú vyzbrojené delami, puškami a zbraňami
všetkého druhu, výbušninami a aj knihami. Spoločne postupujú proti jedinej obrovskej
a mohutnej lodi. Pokúšajú sa vraziť do nej svoje zobáky, zapáliť ju alebo poškodiť.
Túto impozantnú loď, dokonale vyzbrojenú, sprevádza mnoţstvo menších lodí, ktoré od
nej prijímali rozkazy a obratne sa otáčali, aby sa ubránili nepriateľom. Vietor je nepriaznivý
a zdá sa, ţe i rozbúrené more praje nepriateľom. Uprostred šíreho mora vyčnievajú z vody
blízko seba dva vysoké a mohutné stĺpy. Na jedno je socha Nepoškvrnenej a pod jej nohami
široký nápis: POMOCNICA KRESŤANOV. Na druhom, mohutnejšom a vyššom je hostia
a pod ňou nápis: ZÁCHRANA VERIACICH.
Hlavným veliteľom obrovskej lode je rímsky biskup. Vidiac zúrivosť nepriateľov
a nebezpečné postavenie svojich verných, zvoláva k sebe veliteľov podriadených lodí, aby
vypracovali plány. Všetci sa zhromaţďujú okolo pápeţa. Radia sa, ale keď sa víchrica
stupňovala a more sa rozbúrilo, boli poslaní, naspäť na svoje lode.
Keď sa more trochu utíšilo, pápeţ dal znova zvolať svojich lodivodov, zatiaľ, čo veliteľská
loď pokračovala v plavbe. Znenazdajky sa však vrátila hrozná búrka. Pápeţ stál pri kormidle
a všemoţne sa snaţil, aby loď zaviedol medzi tie dva stĺpy, z ktorých viseli kotvy a veľké
háky na reťaziach.
Nepriateľské loďstvo útočí na loď a snaţí sa ju zajať a potopiť. Niektorí bojujú spismi,
knihami, výbušninami, ktorými sú preplnené a snaţia sa vrhnúť ich na palubu. Iné útočia
delami, puškami a ţeleznými hrotmi. Boj sa stupňoval. Nepriateľské lode prudko doráţali, ale
ich námaha bola márna. Obrovská loď obratne a bezpečne pláva smerom dopredu. Chvíľami
sa zachveje pod hroznými údermi, často jej prerazili boky, ale hneď zavial od stĺpov vánok
a štrbiny sa zacelili.
Zatiaľ sa nepriateľské delá trhajú, lámu sa pušky a ţelezné zobáky i ostatné zbrane. Lode
sa lámu a potápajú. Zúriví nepriatelia začali boj muţa proti muţovi krátkymi zbraňami,
päsťami, kliatbou a zlorečením.
Tu pápeţ smrteľne ranený padá. Okolostojaci pribehnú a zdvihnú ho. Je znova zasiahnutý
a umiera. Medzi nepriateľmi zaznieva radostný a víťazný krik a na ich lodiach zavládol
divoký jasot. Ale sotva zomrel pápeţ, na jeho miesto nastupuje druhý. Zhromaţdení
dôstojníci rýchlo zvolili druhého, takţe zvesť o smrti pápeţa prichádza so zvesťou o novom
nástupcovi. Nepriatelia strácajú odvahu.
Nový pápeţ rozptýlil a premohol všetky prekáţky a doviedol loď aţ medzi oba stĺpy.
Prednou reťazou ju priviazal k stĺpu s hostiou a zadnou reťazou ju priviazal ku kotve zo stĺpu
s Nepoškvrnenou. Potom nastal hrozný zmätok. Všetky lode, ktoré aţ dosiaľ napádali
pápeţskú loď, zmätene unikali, vráţali do seba a potápali sa. Niektoré loďky, ktoré udatne
bojovali s pápeţom, priviazali sa k stĺpom. Mnoho iných lodičiek, ktoré zo strachu pred
bojom boli ukryté, očakávali aţ v hlbinách zmiznú trosky rozbitých lodí a zvoľna plávali
k obom stĺpom. Pevne sa priviazali hákmi zo stĺpov a ostali tam v pokoji a bezpečí s hlavnou
pápeţskou loďou. Na mori zavládol pokoj.»
------------------------------------------------------------------------
Tu sa don Bosco otočil k don Ruovi a pýtal sa ho:
- Čo si myslíš o tom sne?
- Zdá sa mi, ţe loď pápeţa je Cirkev, lode sú ľudia, more je svet. Tí čo bránia veľkú
loď sú dobrí ľudia, ktorí majú radi Cirkev, ostatní sú nepriatelia čo proti nej bojujú
kaţdou moţnou zbraňou. – povedal don Rua.
- Dobre si to povedal - don Bosco na to – akurát, ţe lode nepriateľov sú
prenasledovatelia. Cirkev očakávajú veľké skúšky. To čo bolo doteraz je ešte nič
v porovnaní s tým čo príde. Iba dva prostriedky nám zostanú na pomoci ako preţiť
tieto časy. Úcta k Panne Márii a časté sväté prijímanie. (ŢP, VII, 169 )