20.sv.Don Bosco

 

Sen o dvoch stĺpoch

Tento sen je jeden z najznámejších snov dona Bosca. Rozprával ho večer 30. mája 1862.

 

«Predstavte si, ţe ste na morskom brehu alebo na skale, a ţe nevidíte na okolí ani kúsok

zeme, okrem tej, na ktorej stojíte. Na rozsiahlej morskej hladine je nesmierne mnoţstvo lodí

pripravených k bitke. Vpredu sú zakončené ostrým ţelezným hrotom v podobe šípa, ktorý

prebodne a zraní všetko, čo zasiahne. Lode sú vyzbrojené delami, puškami a zbraňami

všetkého druhu, výbušninami a aj knihami. Spoločne postupujú proti jedinej obrovskej

a mohutnej lodi. Pokúšajú sa vraziť do nej svoje zobáky, zapáliť ju alebo poškodiť.

Túto impozantnú loď, dokonale vyzbrojenú, sprevádza mnoţstvo menších lodí, ktoré od

nej prijímali rozkazy a obratne sa otáčali, aby sa ubránili nepriateľom. Vietor je nepriaznivý

a zdá sa, ţe i rozbúrené more praje nepriateľom. Uprostred šíreho mora vyčnievajú z vody

blízko seba dva vysoké a mohutné stĺpy. Na jedno je socha Nepoškvrnenej a pod jej nohami

široký nápis: POMOCNICA KRESŤANOV. Na druhom, mohutnejšom a vyššom je hostia

a pod ňou nápis: ZÁCHRANA VERIACICH.

Hlavným veliteľom obrovskej lode je rímsky biskup. Vidiac zúrivosť nepriateľov

a nebezpečné postavenie svojich verných, zvoláva k sebe veliteľov podriadených lodí, aby

vypracovali plány. Všetci sa zhromaţďujú okolo pápeţa. Radia sa, ale keď sa víchrica

stupňovala a more sa rozbúrilo, boli poslaní, naspäť na svoje lode.

Keď sa more trochu utíšilo, pápeţ dal znova zvolať svojich lodivodov, zatiaľ, čo veliteľská

loď pokračovala v plavbe. Znenazdajky sa však vrátila hrozná búrka. Pápeţ stál pri kormidle

a všemoţne sa snaţil, aby loď zaviedol medzi tie dva stĺpy, z ktorých viseli kotvy a veľké

háky na reťaziach.

Nepriateľské loďstvo útočí na loď a snaţí sa ju zajať a potopiť. Niektorí bojujú spismi,

knihami, výbušninami, ktorými sú preplnené a snaţia sa vrhnúť ich na palubu. Iné útočia

delami, puškami a ţeleznými hrotmi. Boj sa stupňoval. Nepriateľské lode prudko doráţali, ale

ich námaha bola márna. Obrovská loď obratne a bezpečne pláva smerom dopredu. Chvíľami

sa zachveje pod hroznými údermi, často jej prerazili boky, ale hneď zavial od stĺpov vánok

a štrbiny sa zacelili.

Zatiaľ sa nepriateľské delá trhajú, lámu sa pušky a ţelezné zobáky i ostatné zbrane. Lode

sa lámu a potápajú. Zúriví nepriatelia začali boj muţa proti muţovi krátkymi zbraňami,

päsťami, kliatbou a zlorečením.

Tu pápeţ smrteľne ranený padá. Okolostojaci pribehnú a zdvihnú ho. Je znova zasiahnutý

a umiera. Medzi nepriateľmi zaznieva radostný a víťazný krik a na ich lodiach zavládol

divoký jasot. Ale sotva zomrel pápeţ, na jeho miesto nastupuje druhý. Zhromaţdení

dôstojníci rýchlo zvolili druhého, takţe zvesť o smrti pápeţa prichádza so zvesťou o novom

nástupcovi. Nepriatelia strácajú odvahu.

Nový pápeţ rozptýlil a premohol všetky prekáţky a doviedol loď aţ medzi oba stĺpy.

Prednou reťazou ju priviazal k stĺpu s hostiou a zadnou reťazou ju priviazal ku kotve zo stĺpu

s Nepoškvrnenou. Potom nastal hrozný zmätok. Všetky lode, ktoré aţ dosiaľ napádali

pápeţskú loď, zmätene unikali, vráţali do seba a potápali sa. Niektoré loďky, ktoré udatne

bojovali s pápeţom, priviazali sa k stĺpom. Mnoho iných lodičiek, ktoré zo strachu pred

bojom boli ukryté, očakávali aţ v hlbinách zmiznú trosky rozbitých lodí a zvoľna plávali

k obom stĺpom. Pevne sa priviazali hákmi zo stĺpov a ostali tam v pokoji a bezpečí s hlavnou

pápeţskou loďou. Na mori zavládol pokoj.»

------------------------------------------------------------------------

Tu sa don Bosco otočil k don Ruovi a pýtal sa ho:

 

- Čo si myslíš o tom sne?

- Zdá sa mi, ţe loď pápeţa je Cirkev, lode sú ľudia, more je svet. Tí čo bránia veľkú

loď sú dobrí ľudia, ktorí majú radi Cirkev, ostatní sú nepriatelia čo proti nej bojujú

kaţdou moţnou zbraňou. – povedal don Rua.

- Dobre si to povedal - don Bosco na to – akurát, ţe lode nepriateľov sú

prenasledovatelia. Cirkev očakávajú veľké skúšky. To čo bolo doteraz je ešte nič

v porovnaní s tým čo príde. Iba dva prostriedky nám zostanú na pomoci ako preţiť

tieto časy. Úcta k Panne Márii a časté sväté prijímanie. (ŢP, VII, 169 )