HERÉZA : Peklo, neexistuje! (Heretická predstava o pekle Mons.Bezáka)

06.09.2012 14:31

 

Z diskusie Mons.Bezáka a Štefana Hríba

 

  

Š.H. : „Veríte v Peklo ?”

Mons.Bezák:Keď člověk verí v lásku, musí veriť aj v nenávisť.“

 

Š.H. : „Vaša predstava pekla -  čo to je ?“

Mons.Bezák:Nepripravenosť na túto lásku.

Predstavte si, že by ste mali … možno by som takto povedal, že viem, že budem žiť na slnku. Príde slnko, zosilnie v máji, júni a ja viem, že budem (chcem) na tomto slnku stráviť celý deň… začnem sa opalovať. Ale ten, kto sa na to nepripravil, jednoducho do tohoto slnka bude musieť v stúpiť, zažije tú hrôzu toho slnka. Nie, tie teplé lúče, ale to, že slnko začne páliť. Mne to tak pripadá ako keby ja som bol takým slneným pohárom a začínam sa pomaličky zohrievať, aby som mohol byť vložený do vriacej vody. Ale ked nebudem zohrievať sám seba – budem ako taký studený, vložený… tak ma to bude strašne bolieť a páliť…nepripravím sa na tú teplotu lásky – na tú teplotu večného života.

Pre mňa je peklo ako.. to je tá hrôza, že vstúpite do prostriedia, ktoré je nesmierne krásne, ale vy ste nič neurobili preto, aby ste v tom prostredí mohli žiť a budete v ňom musieť žiť. To je peklo.“

  

Š.H. : „Budete žiť v Nebi?“

 Mons.Bezák: „Áno.“

 

Š.H. : “A pričom budete v pekle?”

Mons.Bezák:Áno.“

 

Š.H. : “Takto si to predstavujete?”

Mons.Bezák: „Áno.“

 

Š.H. : “Takto som to ešte v živote nepočul.”

Mons.Bezák:Áno. Presne tak.

Ako keby vás niekto objal – kto vás miluje a vy by ste sa nijako nedisponovali v láske k tomu člověku a raz to objatie bude hrozné. Pre vás to objatie bude odporné.

Necháte sa objímať človekom, ktorí vás miluje – kterého vy nemilujete? Nenecháte.

A keď nás Boh miluje a my ho nemilujeme? A on nás objíme v tej večnosti. To bude hrozné objatie.

 

Sväté Písmo (BIBLIA)

http://www.ssv.sk/BIBLIA/index.php

2 Solunčanom 1,6-10

„A u Boha je spravodlivé, že odplatí súžením tým, čo vás sužujú, 7 a vám, sužovaným, odpočinkom s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, 8 aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu nášho Pána Ježiša. 9 Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci, 10 keď príde v onen deň, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich; lebo u vás sa naše svedectvo stretlo s vierou.“

***

Peklo je skutočné miesto – so skutočným ohňom, ktoré cíti ľudské telo

a nie len pocitom duše

 

Zjavenie sv.Jána 21,15

„A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.“

Peklo je ohnivé miesto v jadre zeme, ktoré je reálne prítomné

a bude naveky aj po obnovení „Neba i zeme“ – na konci světa

Preto je skutočným ohńom a nie len duševným, či duchovným stavom

 

www.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk

(1 zväzok / 1 kniha / 4 kap. / č.46-47 / Imprimatur: pp.Innocent XI.)

5 okamih stvorenia

46. „Prichádza k piatemu okamihu, hoci v skutočnosti som už našla, čo som hľadala.

V tomto piatom okamihu bolo ustanovené stvoriť anjelskú prirodzenosť, ktorá je vznešenejšia a podobnejšia duchovnej bytosti Božskej, a zároveň bolo premyslené a určené rozdelenie, či usporiadanie anjelských zástupov do deviatich zborov v troch hierarchiách. Tieto budú stvorené predovšetkým na oslavu Božiu, aby slúžili Jeho Božskej Velebnosti, aby Ho poznávali a milovali, a po druhé, aby napomáhali, chválili, ctili, klaňali sa a slúžili božskému človečenstvu večného Slova, uznávajúc Ho za hlavu a uctievajúc Ho tiež v Jeho Matke, nanajvýš svätej Márii, Kráľovnej týchto anjelov. Títo anjeli boli poverení, “aby ich (Ježiša a Máriu) na rukách nosili na všetkých cestách” (Ž 90,12). V tomto okamihu Kristus, náš Pán svojimi nekonečnými, chystanými a predvídanými zásluhami, získal pre nich všetky milosti, ktoré mali dostať. On bol ustanovený za ich Hlavu, Vzor a zvrchovaného Kráľa, ktorému majú byť poddaní. I keby počet anjelov bol nekonečný, zásluhy Krista, nášho najvyššieho Boha, boli by prehojne stačili obdariť všetkých potrebnými milosťami.

 47. Do tohoto okamihu patrí tiež predurčenie dobrých a zavrhnutie zlých anjelov.

Boh vo svojej vševedúcnosti videl skutky prvých i druhých, i právo na predurčovanie podľa Jeho slobodnej vôle a milosrdnej štedrosti tých, ktorí by poslúchali a vzdávali Mu úctu, a zavrhnutie podľa Jeho spravodlivosti tých, ktorí by vo svojej pýche a neposlušnosti následkom svojej nezriadenej sebalásky povstali proti Jeho Velebnosti.

V tomto okamihu bolo tiež určené najvyššie nebo na prejavenie Jeho slávy a pre odmenu dobrých, tiež zem a iné nebeské telesá pre iných tvorov, okrem toho uprostred, či v hĺbke zeme bolo určené peklo pre potrestanie zlých anjelov.“
Více zde: http://peklo-anjeli-zla.webnode.cz/kde-je-peklo-/

***

Aj sám Pán Ježiš Kristus povedal, že tí, čo pôjdu do večného ohňa (Peklo) – nebudú prítomní v nebeském Kráľovstve so Svätými, ale naopak s dialom a jeho anjelmi v pekle, ktoré je a bude od seba vzdialené

  

Evanjelium podľa sv.Matúša: 25,41

Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!

***

Peklo a Nebo je a bude od seba natoľko vzdialené, že osoby v nich už nemôžu zmeniť svoj stav, čiže sa nemôže stať, aby zavrhnutí v pekle sa raz mohli dostať do Neba a naopak – oslávení v Nebi – raz boli zatratení.

Taktiež fyzicky je nemožné, aby osoby v Nebi pomáhali osobám v pekle a naopak,

aby osoby v pekle škodili tým v Nebi, pretože sú vo večnosti, kde už niet času na zmenu svojich skutkov. Osobám v pekle je určené škodiť v pekle a osobám v Nebi je určené oslavovať Pána Boha i orodovať za osoby na zemi.

   

Evanjelium podľa sv.Lukáša 16,19-31

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi - 19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ 25 No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ 27 Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ 29 Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ 30 Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ 31 Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“

 

Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC) 1033-1037

IV. Peklo

1033 Nemôžeme byť zjednotení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať ho. Nemôžeme však milovať Boha, ak ťažko hrešíme proti nemu, proti svojmu blížnemu alebo proti sebe samým: „Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život“ (1Jn 3,14-15). Náš Pán nás upozorňuje na to, že budeme od neho odlúčení, ak nebudeme pomáhať vo vážnych potrebách chudobným a maličkým, ktorí sú jeho bratmi. (1861) Zomrieť v smrteľnom hriechu, ak sme ho neoľutovali a ak sme nedosiahli Božiu milosrdnú lásku, znamená zostať navždy odlúčenými od Boha vinou našej slobodnej voľby. A tento stav definitívneho vylúčenia seba(393) zo spoločenstva s Bohom a s blaženými sa označuje slovom „peklo“.(633)

1034 Ježiš často hovorí o „pekle“ („gehenne“), o „neuhasiteľnom ohni“ , ktorý je určený tým, čo až do konca svojho života odmietajú veriť a obrátiť sa, a kde môžu zahynúť naraz duša i telo. Ježiš závažnými slovami oznamuje, že „pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva… tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece“ (Mt 13,41-42) a že vyhlási odsúdenie: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa“ (Mt 25,41).

1035 Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo(393) a že je večné. Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla, kde trpia pekelné muky, „večný oheň“. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.

1036 Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú pre človeka výzvou na zodpovednosť,(1734) s ktorou má používať svoju slobodu so zreteľom na svoj večný osud. Súčasne sú aj naliehavou výzvou na obrátenie:(1428) „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7,13-14).
„Keďže však nevieme ani dňa, ani hodiny, máme, ako upozorňuje Pán, stále bdieť, aby sme si po skončení nášho jediného pozemského života zaslúžili vojsť s ním na svadbu a byť započítaní medzi požehnaných, a nerozkázalo sa nám ako zlým a lenivým sluhom odísť do večného ohňa, von do tmy, kde bude plač a škrípanie zubami.“

1037 Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokladá dobrovoľné odvrátenie sa od Boha (smrteľný hriech) a zotrvanie v tom odvrátení až do konca. Cirkev v eucharistickej liturgii(162) a v každodenných modlitbách svojich veriacich úpenlivo prosí o milosrdenstvo Boha,(1014, 1821) ktorý „nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“ (2Pt 3,9).
„Bože, milostivo prijmi túto obetu, ktorú ti predkladáme my, tvoji služobníci, i celá tvoja rodina. Spravuj naše dni vo svojom pokoji, zachráň nás od večného zatratenia a pripočítaj k zástupu svojich vyvolených.“

 

 

Heréza o falošnej predstave pekla má viac  teorií, ktorých sa pridržiavajú rôzne náboženstvá, ale aj sekty, či „cirkvi“. Či už tvrdia, že peklo existuje alebo neexistuje – v podstate neveria v peklo, ak nechcú pripustiť, že peklo má svoje miesto na zemi (v jadre zeme), ale aj v duchovnom svete, ktoré je jednak od toho nebeského poriadne vzdialené ako aj určené pre zatratené osoby (duch-duša-telo)

Mons.Bezák aj keď nepriamo tvrdí, že peklo existuje, predsa svojou výpoveďou neverí v reálnu přítomnost pekla, protože sa vyjadril, že zatratené duše budú vo večnosti s Bohom – ibaže budú „trpieť“ …  

(porovnaj s diskusiou Mons.Bezáka)    

„Ale ked nebudem zohrievať sám seba – budem ako taký studený, vložený… tak ma to bude strašne bolieť a páliť…nepripravím sa na tú teplotu lásky – na tú teplotu večného života.

Pre mňa je peklo ako.. to je tá hrôza, že vstúpite do prostriedia, ktoré je nesmierne krásne, ale vy ste nič neurobili preto, aby ste v tom prostredí mohli žiť a budete v ňom musieť žiť. To je peklo.“

„A keď nás Boh miluje a my ho nemilujeme? A on nás objíme v tej večnosti. To bude hrozné objatie.“

 

Takáto predstava o pekle (v Nebi) je neskutočná a odporuje učeniu Písma Svätého ako aj učeniu Katolíckej Církvi, kedže sa učí zrozumiteľne a jasne o pekle ako o mieste skutočného ohńa – vzdialené od nebeského kráľovstva a Svätých.

Predstava Mons.Bezáka vyznieva – ináč povedané ako keď ľudia tvrdia, že človek sa po smrti aj tak dostane do Neba, ibaže nebude s Bohom přežívat tú blaženosť aako tí, čo si peklo nezaslúžia.

Modlite sa za obrátenie Mons.Bezáka, aby učenie Svätého Písma a Cirkvi prijal s väčšou túžbou. Nech jeho vyjadrenia nie su na pohoršenie maličkých, ale aby vyznával učenie o Nebi a Pekle v súlade s Pravdou, ktorá tu bola a je stále zjavená.