3. časť fatimského tajomstva - zjavené Pannou Máriou sr.Lucii dos Santos

13.02.2012 09:12

 

3. fatimské tajomstvo bolo celé zverejnené pápežom: bl.Ján Pavol II., dňa: 13.mája 2000

index.pdf (101,4 kB)

"Pem v poslušnosti voči tebe, moj Bože, ktory si mi to prikazal prostrednictvom J. E. pana

biskupa v Leirii a tvojej i mojej Najsvatejšej Matky.

Po dvoch častiach, ktore som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie

anjela s ohnivym mečom v ľavej ruke.

Šľahal z neho iskriaci plameň, ktory ako sa zda mal zapaliť cely svet.

Iskry však zhasinali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktory vychadzal z jej

pravej ruky smerom k nemu.

Anjel ukazujuc pravou rukou na zem silnym hlasom povedal:

Pokanie, pokanie, pokanie! A v nesmiernom svetle, ktorym je Boh, sme videli:

„niečo podobne tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred nim prechadzaju` biskupa oblečeneho do bieleho,

mali sme predtuchu, že je to Svaty Otec`.

Ini rozni biskupi, kňazi, rehoľnici a rehoľnky vystupovali na strmy vrch, na vrchole ktoreho bol veľky krz neotesanych kmeňov, akoby boli

z kory korkoveho stromu.

Svaty Otec, skor než tam prišiel, prešiel cez veľke mesto spolovice zrucane a neistym krokom, strapeny bolesťou a utrpenim, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorymi sa stretal na svojej ceste.

Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkym krom bol zabity skupinou vojakov, ktori naňho strieľali z roznych zbrani a šipmi a takym istym sposobom zomierali jedni po druhych biskupi, kňazi, rehoľnici a rehoľnky a rozne svetske osoby, muži

a ženy z roznych tried a postavenia.

Pod ramenami kra boli dvaja anjeli.

Každy z nich mal v ruke krištovu krhlu a do nej zbierali krv mučenikov a ňou polievali duše, ktore sa približovali

k Bohu."

***

Výklad Tajomstva podľa bývalého prefekta kongregácie pre náuku viery: Kardinál Mons.Jozef Ratzinger

 

Prva a druha časť „fatimskeho tajomstva“ bola už zoširoka rozobrana v patričnej literature, takže

ich tu netreba ešte raz podrobne vysvetľovať. Chcel by som len kratko zamerať pozornosť na

najvyznamnejši bod. Deti v priebehu hrozneho okamihu zakusili videnie pekla. Videli pad „duši

biednych hriešnikov“. A potom im bolo povedane, prečo boli vystavene tomuto okamihu: preto,

aby ich zachranili – aby ukazali cestu spasy. Tu prichadza na myseľ vyrok z Prveho listu sv.

Petra: „dosahujete cieľ svojej viery – spasu duši(1 Pt 1, 9). Ako cesta na dosiahnutie tohto cieľa

bola ukazana ucta k Nepoškvrnenemu Srdcu Panny Marie, sposob prekvapivy pre ľudi

z aglosaskeho a nemeckeho prostredia. Na pochopenie stači kratka poznamka: srdce v biblickom

jazyku znamena centrum ľudskej bytosti; miesto, kde sa streta rozum, va, temperament

a citovosť, a v ktorom osoba nachadza svoju jednotu a svoje vnutorne zameranie. V zmysle

jedneho z blahoslavenstiev (Mt 5, 8) je nepoškvrnene srdce tym srdcom, ktore dosiahlo dokonalu

vnutornu jednotu, a preto „vidi Boha“. Ucta k nepoškvrnenemu Srdcu Panny Marie znamena

približovanie sa k tomuto postoju srdca, v ktorom sa fiat – nech sa mi stane podľa tvojej vole

stava formujucim centrom celeho takehoto jestvovania. Ak by niekto chcel namietať, že

nemusime klasť nejaku ľudsku bytosť medzi nas a Krista, potom treba pripomen, že Pavol

nemal obavu povedať svojim spoločenstvam: Napodobňujte ma (1 Kor 4, 16; Flp 3,17; 1 Sol 1, 6;

2 Sol 3, 7.9). V apoštolovi si možno konkretne overiť, čo znamena nasledovať Krista. Od koho sa

to meme v ktorejkoľvek dobe učiť lepšie, ak nie od Panovej matky?

Takto sa konečne dostavame k tretej časti „fatimskeho tajomstva“, ktore je teraz prvykrat

zverejnene v uplnosti.

Ako vyplyva z predchadzajucej dokumentacie, interpretacia, ktoru predložil kardinal Sodano vo

svojom texte 13. maja, bola najprv predložena sestre Lucii. Sestra Lucia k tomu predovšetkym

pripomenula, že jej bolo dane videnie, nie jeho vyklad. Povedala, že interpretacia neprinaleži

„vidiacemu“, ale Cirkvi. Po prečitani textu však konštatovala, že vyklad zodpoveda tomu, čo

zakusila, a že zo svojej strany uznava takuto interpretaciu ako spravnu.

Tak ako je kľučovy vyraz prvej a druhej časti „tajomstva“ termin „spasiť duše“, tak kľučovym

slovom tejto časti „tajomstva“ je trojnasobne zvolanie: „Pokanie, pokanie, pokanie:“ Pripomina

nam to vyzvu z evanjelia: „Kajajte sa verte evanjeliu“ (Mk 12 15). Chapať znamenia časov

znamena chapať naliehavosť pokania – obratenia – viery. Toto je spravna odpoveď v historickom

okamihu, charakterizovanom veľkymi nebezpečenstvami, ktore su vykreslene jednotlivymi

obrazmi. Dovolim si k tomu uviesť osobnu spomienku: v jednom rozhovore mi sestra Lucia

povedala, že ako cieľ všetkych zjaveni sa jej čoraz jasnejšie ukazovalo napomahanie rastu vo

viere, v nadeji a v laske – a všetko ostatne malo viesť k tomuto cieľu.

Preskumajme teraz trochu zbližša jednotlive obrazy. Anjel s horiacim mečom po ľavej strane

Božej Matky pripomina analogicke obrazy z Knihy zjavenia. Predstavuje hrozbu sudu, ktory

dolieha na svet. Perspektiva, že svet by mohol byť spaleny v mori ohňa, sa dnes už vobec nejavi

ako čira fantazia. Sam človek vyhotovil svojimi objavmi ohnivy meč. Videnie potom ukazuje

moc, ktora odporuje ničiacej sile – jas Božej Matky a istym sposobom z toho pochadzajuca

vyzva na pokanie. Takto je zdoraznena doležitosť slobody človeka: buducnosť nie je

nezmeniteľne stanovena a vyjav, ktory videli deti, vonkoncom nie je filmom anticipujucim

buducnosť, na ktorom by sa už nič nedalo zmeniť. Cele toto videnie sa v skutočnosti deje len

preto, aby priviedlo na scenu slobodu a zameralo ju pozitivnym smerom. Zmyslom videnia nie je

teda ukazať film o nezmeniteľne stanovenej buducnosti. Jeho vyznam je presne opačny: dať do

pohybu sily zmeny na dobro. Preto su uplne scestne tie fatalisticke vysvetľovania tretej časti

„fatimskeho tajomstva“, ktore napriklad hovoria, že atentatnik 13. maja 1981 bol iste nastrojom

v Božom plane, riadenom Božou prozreteľnosťou, a preto nemohol konať slobodne, alebo ine

podobne nazory, ktore koluju medzi ľuďmi. Videnie hovori skor o nebezpečenstvach a o ceste,

ako sa pred nimi zachraniť.

Nasledujuce vety textu ukazuju ešte raz a veľmi jasne symbolicky charakter videnia, Boh zostava

nezmerateľnym, zostava svetlom, ktore prevyšuje každe naše videnie. Ľudia sa ukazuju akoby

v zrkadle. Stale musime pamatať na limity vnutorneho videnia, ktorych hranice su tu viditeľne

naznačene. Buducnosť sa javi len „ako v zrkadle, len nejasne“ (porov. 1 Kor 13, 12). Všimnime si

jednotlive obrazy, ktore sa nachadzaju v texte „tajomstva“. Miesto konania je opisane tromi

symbolmi: strmy vrch, veľke, napoly zburane mesto a nakoniec veľky krz neotesanych

kmeňov. Vrch a mesto symbolizuju miesto dejin ľudstva: dejiny ako namahavy vystup k vinam,

dejiny ako miesto ľudskej tvorivosti a spolužitia, ale sasne ako miesto skaz, ktorymi človek niči

dielo svojej vlastnej prace. Mesto me byť miesto spolužitia a pokroku, ale aj miestom

nebezpečenstva a krajnej hrozby. Na vrchu stoji kr– cieľ a orientačny bod dejin. V kri bola

skaza premenena na spasu. Vynima sa ako znak biedy dejin a ako prisľub pre dejiny.

Potom sa tu objavuju ľudia: biskup odety v bielom („mali sme predtuchu, že ide o Svateho

Otca“), ini biskupi, kňazi, rehoľnici a rehoľnky a nakoniec muži a ženy všetkych tried

a socialnych vrstiev. Papež ide na ich čele s chvenim a bolesťou zo všetkych tych hroz, ktore ho

obklopuju. Nielen domy mesta ležia v ruinach, jeho

cesta vedie pomedzi mŕtvoly. Takto je

cesta Cirkvi opisana ako via crucis, ako cesta v dobe nasilia, ničeni a prenasledovani. V tomto

obraze možno najsť vykreslene dejiny celeho jedneho storočia. Ako miesta zeme su suhrnne

predstavene vo dvoch obrazoch – v obraze vrchu a mesta – a su upriamene na kr, tak su aj časy

predstavene na sposob zhrnutia: vo videni meme rozpoznať naše storočie ako storočie

mučenikov, utrpenia a prenasledovani Cirkvi, storočie dvoch svetovych a mnohych lokalnych

vojen, ktore vyplnili celu jeho polovicu a dali zakať nove formy krutosti. V zrkadle tychto

vyjavov vidime krať svedkov viery desaťroči. V tomto suvise sa zda vhodne spomenjednu

vetu z listu sestry Lucie Svatemu Otcovi z 12. maja 1982: „Tretia časť ,tajomstva` sa vzťahuje na

slova Našej Panej“ ,Ak nie, (Rusko) rozseje svoje bludy po svete, širiac vojny a prenasledovania

Cirkvi, dobri budu mučeni, Svaty Otec bude veľa trpieť, niektore narody budu zničene`.“

Na via crucis celeho storočia ma osobitnu ulohu osobnosť papeža. V jeho ťažkom vystupe na

vrch meme nepochybne vidieť viacerych papežov, ktori – počnuc sv. Piom X. až po sasneho

papeža – mali podiel na utrpeniach tohto storočia a usilovali sa uprostred nich napredovať po

ceste, ktora vedie ku kru. Vo videni je papež zabity na ceste mučenikov. Nemal Svaty Otec, keď

si po atentate z 13. maja 1981 dal priniesť tretiu časť „tajomstva“, rozpoznať v nej svoj vlastny

osud? Veď bol veľmi blizko brany smrti a sam vysvetľuje svoju zachranu slovami? „... bola to

materinska ruka, čo viedla drahu guľky, a so smrťou zapasiaci papež sa zastavil na prahu smrti“

(13. maja 1994). To, že „materinska ruka“ zmenila drahu smrtiacej guľky opukazuje, že

nejestvuje nezmeniteľny osud, že viera a modlitba su silami, ktore mu vplyvať na dejiny, a že

napokon modlitba je silnejšia ako naboje a viera silnejšia ako rozbroje.

Zaver „tajomstva“ nam pripomina obrazy, ktore Lucia mohla vidieť v naboženskych knihach

a ktorych obsah pochadzal zo starobylych intuicii viery. Je to povzbudive videnie, ktore chce

dejiny krvi a sĺz preniknuzdravujucou mocou Boha. Anjeli zbieraju pod ramenami kra krv

mučenikov a zavlažuju tak duše, ktore sa približuju k Bohu. Kristova krv a krv mučenikov su

vnimane spoločne: krv mučenikov steka z ramien kra. Ich mučenictvo sa odohrava v solidarite

s umučenim Krista, stava sa s nim jedno. „Dopĺňať v prospech Kristovho tela – Cirkvi – to, čo

ešte chyba jeho utrpeniu“ (porov. Kol 1, 24). Ich život sa stava Eucharistiou, začlenenim do

tajomstva zrna, ktore odumiera a stava sa tak plodnym. Krv mučenikov je semenom kresťanov,

povedal Tertulian. Tak ako sa z Kristovej smrti, z jeho prebodnuteho boku zrodila Cirkev, tak je

smrť svedkov plodna pre buduci život Cirkvi. Videnie z tretej časti „tajomstva“, ktore je

spočiatku take stiesňujuce, sa konči obrazom nadeje: žiadne utrpenie nie je marne a prave

trpiaca Cirkev, Cirkev mučenikov, sa stane znamenim ukazujucim človekovi, aby hľadal Boha.

Do svojich laskavych ruk neprijima Boh len trpiacich ako Lazara, ktory našiel veľku utechu

a tajomne predstavuje Krista, ktory sa chce pre nas stať biednym Lazarom, ale je tu aj niečo viac:

z utrpenia svedkov vychadza očistna a obnovujuca sila, pretože je spritomnenim utrpenia sameho

Krista a prena do pritomnosti jeho spasiteľnu učinnosť.

Takto sme sa dostali k poslednej otazke: Čo znamena v celku svojich troch časti „fatimske

tajomstvo“? Čo nam hovori? Predovšetkym musime konštatovať s kardinalom Sodanom: „...

udalosti, na ktore sa vzťahuje tretia časť ,fatimskeho tajomstva`, zda sa, už patria minulosti.“

Podľa toho, ako su jednotlive udalosti zobrazene, už patria do minulosti. Kto očakaval

vzrušujuce apokalypticke zjavenia o konci sveta alebo o buducom behu dejin, musi zostať

sklamany. Fatima neposkytuje uspokojenie našej zvedavosti ako napokon kresťanska viera vo

všeobecnosti nechce byť pastvou pre našu zvedavosť. Čo nam zostava, sme videli už na začiatku

našich uvah nad textom „tajomstva“: je to povzbudenie na modlitbu ako na cestu k spase duši

a v tom istom zmysle vyzva na pokanie a obratenie.

Na zaver sa chcem ešte vyjadriť k inemu kľučovemu vyroku „tajomstva“: „Moje Nepoškvrnene

Srdce zvazi.“ Čo to znamena? Srdce otvorene Bohu, očistene uvažovanim o Bohu je silnejšie

ako pušky a ine zbrane. Mariino fiat, slovo jej srdca, zmenilo dejiny sveta, pretože uviedlo na

tento svet Spasiteľa, lebo zasluhou tohto ano sa Boh mohol stať človekom v našom priestore

a taky ostava navždy. Zly ma moc v tomto svete, vidime to a ustavične zakame. Ma moc, lebo

naša sloboda sa neustale nechava odvadzať od Boha. Ale odkedy ma sam Boh ľudske srdce a tak

obratil slobodu človeka smerom k dobru, smerom k Bohu, teda sloboda rozhodnsa pre zlo

nema už posledne slovo. Odvtedy platia slova Pisma: „Vo svete mame senie, ale dufajte, ja

som premohol svet!“ (Jn 16, 33). Fatimske posolstvo nas vyzyva doverovať tomuto prisľubu.

Kardinal Joseph Ratzinger, prefekt Kongregacie pre nauku viery

***



Viac tu: http://boh-jeziskristus-cirkev-na-skale.webnode.sk/news/a3-cast-fatimskeho-tajomstva-zjavene-pannou-mariou-sr-lucii-de-santos/